Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci

Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2026, predstavuje zásadnú aktualizáciu v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci. Nahradí doterajšiu vyhlášku č. 542/2007 Z. z. a jeho cieľom je zmodernizovať metodiky hodnotenia, zosúladiť ich s medzinárodnými ergonomickými štandardmi a zvýšiť presnosť identifikácie skutočných zdravotných rizík.

Koho sa to týka

Tento návrh sa týka všetkých zamestnávateľov (fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb), ktorí zamestnávajú pracovníkov vykonávajúcich fyzicky náročné práce alebo práce spojené s rôznymi formami fyzickej záťaže. Dopad sa rozšíri aj na zamestnancov, ktorých zdravie môže byť ovplyvnené týmito záťažami, a rovnako aj na pracovné zdravotné služby, ktoré sú zodpovedné za posudzovanie rizík. V praxi sa to dotkne firiem naprieč celým spektrom, od výrobných podnikov a stavebných firiem až po logistické centrá a zdravotnícke zariadenia, kde dochádza k manuálnej manipulácii, práci v nepriaznivých polohách alebo opakovanej záťaži.

Čo sa mení oproti dnešku

Hlavnou zmenou je rozdelenie a spresnenie kritérií pre hodnotenie fyzickej záťaže. Nová vyhláška detailnejšie definuje hodnotenie celkovej fyzickej záťaže (energetický výdaj) a lokálnej fyzickej záťaže, ktorá sa delí na ručnú manipuláciu s bremenami, nepriaznivé pracovné polohy, jednostrannú záťaž horných končatín a lokálnu svalovú záťaž. Oproti minulej úprave sú jasnejšie stanovené limitné hodnoty, najmä pre jednostrannú záťaž horných končatín, kde sa zohľadňuje vplyv zotavovacích prestávok, vibrácií a mikroklimatických podmienok. Kritériá pre nepriaznivé pracovné polohy sú tiež upravené, napríklad predĺženie časového limitu pre polohy hlavy a krku a možnosť predĺženia alebo skrátenia času pri záťaži ramena v závislosti od hmotnosti a polohy.

Praktické dopady na firmu

Pre firmy to bude znamenať povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika fyzickej záťaže v súlade s novými, detailnými metodikami a v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou. Bude sa vyžadovať presnejšia identifikácia a hodnotenie všetkých zložiek fyzickej záťaže na pracovisku. V prípade zistenia prekročenia limitných hodnôt by firmy mali implementovať technické (ergonomická úprava pracoviska, nástrojov), organizačné (úprava režimu práce a odpočinku) a iné opatrenia (školenie, rehabilitácia). Pozitívnym dopadom by malo byť zníženie falošne pozitívnych zaradení do rizikových kategórií, čo by mohlo znížiť zbytočnú byrokraciu a náklady spojené s nadmernými preventívnymi opatreniami pre práce, ktoré v skutočnosti riziko nepredstavujú. Na druhej strane, tam, kde reálne riziko existuje, by mali byť preventívne opatrenia efektívnejšie a cielenejšie.

Do kedy konať

Návrh vyhlášky má nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2026. Zamestnávatelia by preto mali dovtedy prehodnotiť svoje existujúce postupy posudzovania rizík a zabezpečiť ich súlad s novými pravidlami. Bude kľúčové komunikovať s pracovnými zdravotnými službami o nových požiadavkách a plánovať prípadné školenia zamestnancov, alebo úpravy pracovných procesov.

Čo hrozí pri nesplnení

Nakoľko sa jedná o vykonávací predpis k Zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, nesplnenie povinností vyplývajúcich z vyhlášky by mohlo viesť k sankciám zo strany orgánov verejného zdravotníctva. Tieto sankcie sa zvyčajne týkajú porušenia povinností v oblasti BOZP a ochrany zdravia pri práci. Okrem finančných pokút hrozí riziko poškodenia zdravia zamestnancov, prípadné pracovné úrazy alebo choroby z povolania, ktoré môžu mať ďalekosiahle právne a reputačné dôsledky pre firmu.