Vládny návrh

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - nové znenie

Prípravná fáza

Medzirezortné pripomienkové konanie

Rokovanie vlády

Registrované v NR SR

Schválené v NR SR

Krátke zhrnutie

Navrhovaná legislatíva prináša zmeny do zákona o územnom plánovaní, ktoré reagujú na dvojročnú aplikačnú prax a skúsenosti z obstarávania územnoplánovacích dokumentácií. Cieľom je odstrániť nejasnosti, zjednotiť výklad a precizovať právnu úpravu v nadväznosti na nový Stavebný zákon. Zavádzajú sa nové inštitúty ako územnoplánovacie zmluvy pre riadenie rozvoja územia a konanie o vymedzení zastavaného územia obce pre obce bez schváleného územného plánu. Dôležitou zmenou je aj úprava procesu vydávania záväzných stanovísk, kde sa obmedzuje opakované dopĺňanie žiadostí a zavádzajú sa verejné registre. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, najmä pre developerov, investorov a vlastníkov technickej infraštruktúry.

Legislatívny radar Lexima

Zadarmo

Sledujete novú legislatívu?

Pošleme vám upozornenie, keď tento návrh postúpi do ďalšieho štádia alebo vyjde v Zbierke zákonov SR.

⚖️ Orientačný prehľad, nenahrádza čítanie predpisu. Tento výstup vznikol automatizovaným spracovaním AI. Má informatívny charakter, nepredstavuje záväzný právny výklad ani odporúčanie a nenahrádza právne poradenstvo.

Dopad na firmy:ÁNO

Sektory

StavebníctvoRealitný developmentEnergetikaVodohospodárstvoDopravná infraštruktúraVšeobecné B2B

Dotknute Subjekty

InvestoriDeveloperiObce a samosprávyVlastníci a prevádzkovatelia technickej infraštruktúryArchitekti a stavební inžinieriAdvokátske kancelárieIn-house legal/compliance stredných a veľkých firiem

Analýza

Executive Summary Návrh novely zákona o územnom plánovaní precizuje definície a pôsobnosti orgánov, zavádza nové inštitúty (územnoplánovacie zmluvy, vymedzenie zastavaného územia) a mení proces vydávania záväzných stanovísk, čím reaguje na aplikačnú prax a sľubuje zefektívnenie a právnu istotu v stavebných a developerských procesoch.

Kľúčové dopady na biznis

❗️ Nové inštitúty a poplatky: Zavedenie územnoplánovacích zmlúv a konania o vymedzení zastavaného územia obce prináša nové nástroje, ale aj potenciálne povinnosti a náklady pre investorov a developerov. Zároveň sa zavádza správny poplatok za vydanie územnoplánovacej informácie, čo predstavuje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
✅ Zefektívnenie vydávania záväzných stanovísk: Obmedzenie opakovaných výziev na doplnenie žiadosti o záväzné stanovisko a presun pravidiel výpočtu zastavanej plochy do zákona má znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť predvídateľnosť procesu pre stavebníkov. Skrátenie lehôt pre vydanie doložky súladu pre vyhradené stavby na 30 dní (z 90 dní) je taktiež pozitívne.
❗️ Pravidelná aktualizácia dokumentácie infraštruktúry: Ponechanie minimálnej štvorročnej periodicity aktualizácie dokumentácie technickej infraštruktúry v informačnom systéme pre vlastníkov/správcov/prevádzkovateľov technickej infraštruktúry je kritické pre ich bezpečnosť dát a technickú zvládnuteľnosť, hoci pôvodný návrh smeroval k nepretržitej aktualizácii. Akceptácia tejto pripomienky predstavuje zmiernenie potenciálnej neprimeranej záťaže.
❗️ Bezodplatné poskytovanie informácií: Doplnenie slova „bezodplatne“ do definície dotknutej právnickej osoby v § 15 ods. 3 znamená, že súkromné subjekty (napr. správcovia sietí) sú povinní poskytovať informácie bezplatne obciam, čo pre nich predstavuje náklady bez možnosti kompenzácie. Predkladateľ argumentuje verejným záujmom a zabezpečením prístupu k informáciám bez finančného zaťaženia obcí.
❗️ Profesijná zodpovednosť architektov a inžinierov: Pôvodný návrh chcel vypustiť odkaz na „slovenskú technickú normu“ z povinnosti odmietnuť zákazku, ak sú pokyny objednávateľa v rozpore. Hoci predkladateľ formálne neakceptoval, namiesto toho dopĺňa nový odsek § 8 ods. 3 písm. c), ktorý explicitne umožňuje architektovi/inžinierovi odmietnuť zákazku, ak sú pokyny objednávateľa v rozpore s technickou normou, čím sa čiastočne zachováva garancia súladu s normami a znižuje sa tlak na profesistov.
❗️ Územnoplánovacie zmluvy v Košiciach: Neakceptovanie návrhu APZD rozšíriť flexibilné dohody s investormi (podobné tým pre Bratislavu) aj na Košice môže brániť agilnejšiemu rozvoju mesta a mestských častí, nakoľko sa predkladateľ odvoláva na postavenie mestských častí vo vzťahu k mestu Košice a obáva sa oslabenia celomestských záujmov. Rozpor bol odstránený.

Zavaznost

stredna