Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov

Tento návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky má za cieľ aktualizovať kritériá, na základe ktorých sa práce v podniku zaraďujú do kategórií z hľadiska zdravotných rizík. Ide o kľúčový predpis pre oblasť ochrany zdravia pri práci, ktorý vykonáva ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Koho sa to týka

Navrhované zmeny by sa mali týkať predovšetkým zamestnávateľov, ktorí sú povinní kategorizovať práce svojich zamestnancov a zabezpečovať súvisiace opatrenia na ochranu ich zdravia. Dotknuté sú aj pracovné zdravotné služby, ktoré pomáhajú zamestnávateľom s touto povinnosťou, a orgány verejného zdravotníctva. V podstate sa to týka každej firmy, ktorá zamestnáva ľudí a je povinná posudzovať pracovné riziká.

Čo sa mení oproti dnešku

Materiál navrhuje prehodnotiť a spresniť kritériá pre zaradenie prác do kategórií 1 až 4 pre viaceré faktory. Konkrétne ide o ionizujúce žiarenie, chemické faktory, karcinogénne, mutagénne alebo reprodukčne toxické faktory. Významné zmeny sa navrhujú aj pre fyzickú záťaž, ktorá sa má po novom posudzovať pre jej jednotlivé zložky, ako je energetický výdaj, ručná manipulácia s bremenami, nepriaznivé pracovné polohy, jednostranná záťaž horných končatín a lokálna svalová záťaž. Upraviť by sa mali aj kritériá pre psychickú pracovnú záťaž, s cieľom riešiť problém nadmerného zaraďovania práce so zobrazovacími jednotkami do druhej kategórie. V súčasnosti sa napríklad fyzická záťaž posudzuje komplexne, no návrh by mal priniesť rozčlenenie na konkrétne zložky, čo by malo viesť k presnejšiemu určeniu miery rizika.

Praktické dopady na firmu

Pre firmy to môže znamenať potrebu prehodnotenia existujúcich kategorizácií prác pre dotknuté faktory. Ak sa zmenia kritériá, niektoré práce, ktoré sú dnes zaradené napríklad v tretej kategórii, môžu po novom spadnúť do druhej, alebo naopak. To môže mať priamy vplyv na povinnosti firmy, ako sú frekvencia a rozsah lekárskych preventívnych prehliadok, nároky na rekondičné pobyty, či príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Hoci predkladateľ očakáva mierny nárast rizikových prác v niektorých oblastiach, celkovým cieľom je, aby kategorizácia lepšie odrážala reálne riziká, čo môže v niektorých prípadoch znížiť byrokraciu alebo náklady tam, kde bola kategorizácia príliš prísna. Na druhej strane, ak sa práca preklasifikuje do vyššej kategórie, môžu pribudnúť dodatočné povinnosti a náklady.

Do kedy konať

Vyhláška by mala nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2026. Pred týmto dátumom by mali firmy v spolupráci so svojimi pracovnými zdravotnými službami a internými tímami prehodnotiť, ako sa nové kritériá dotknú ich konkrétnych pracovných pozícií. Po nadobudnutí účinnosti bude potrebné zabezpečiť dodržiavanie nových pravidiel a prípadne aktualizovať existujúce plány a dokumentáciu týkajúcu sa ochrany zdravia pri práci a kategorizácie rizík.

Čo hrozí pri nesplnení

Nezosúladenie kategorizácie prác s novými právnymi predpismi by mohlo viesť k nesprávnemu posúdeniu zdravotných rizík pre zamestnancov. To by okrem ohrozenia zdravia zamestnancov mohlo pre firmu znamenať potenciálne sankcie zo strany orgánov verejného zdravotníctva pri kontrolách. Tieto sankcie by mohli zahŕňať finančné pokuty za nedodržanie legislatívnych povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, prípadne aj povinnosť nápravy zistených nedostatkov, čo by generovalo dodatočné náklady a administratívnu záťaž.