Vládny návrh

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Návrh zákona komplexne reformuje krízové riadenie a civilnú ochranu na Slovensku. Kľúčovou zmenou je presun väčšiny kompetencií z okresných úradov na okresné úrady v sídle kraja, čo má zabezpečiť jednotnejší a efektívnejší výkon štátnej správy pri mimoriadnych udalostiach. Zásadným dopadom na podnikateľské prostredie je zrušenie povinnosti pre firmy zriaďovať a udržiavať jednotky civilnej ochrany a ochranné stavby…

Prípravná fáza
Medzirezortné pripomienkové konanie
Rokovanie vlády
Registrované v NR SR
Schválené v NR SR
Krátke zhrnutie
Návrh zákona komplexne reformuje krízové riadenie a civilnú ochranu na Slovensku. Kľúčovou zmenou je presun väčšiny kompetencií z okresných úradov na okresné úrady v sídle kraja, čo má zabezpečiť jednotnejší a efektívnejší výkon štátnej správy pri mimoriadnych udalostiach. Zásadným dopadom na podnikateľské prostredie je zrušenie povinnosti pre firmy zriaďovať a udržiavať jednotky civilnej ochrany a ochranné stavby, čím sa znižuje administratívna a materiálno-technická záťaž. Zároveň sa zavádza možnosť uloženia povinnosti poskytnúť službu okrem vecného plnenia v čase mimoriadnej situácie, avšak s následnou refundáciou nákladov. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2027.
⚖️ Tento výstup vznikol automatizovaným spracovaním AI. Má informatívny charakter, nepredstavuje záväzný právny výklad ani odporúčanie a nenahrádza právne poradenstvo.
Čo to znamená pre firmu

Návrh zákona komplexne reformuje krízové riadenie a civilnú ochranu na Slovensku. Kľúčovou zmenou je presun väčšiny kompetencií z okresných úradov na okresné úrady v sídle kraja, čo má zabezpečiť jednotnejší a efektívnejší výkon štátnej správy pri mimoriadnych udalostiach. Zásadným dopadom na podnikateľské prostredie je zrušenie povinnosti pre firmy zriaďovať a udržiavať jednotky civilnej ochrany a ochranné stavby, čím sa znižuje administratívna a materiálno-technická záťaž. Zároveň sa zavádza možnosť uloženia povinnosti poskytnúť službu okrem vecného plnenia v čase mimoriadnej situácie, avšak s následnou refundáciou nákladov. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2027.

Tento návrh zákona, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. marca 2027, predstavuje rozsiahlu reformu systému civilnej ochrany, krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie na Slovensku. Hlavným cieľom je presunúť väčšinu kompetencií z terajších okresných úradov na okresné úrady v sídle kraja, čo má centralizovať riadenie a zjednotiť postupy pri mimoriadnych udalostiach. Pre firmy to prináša viaceré zmeny v ich povinnostiach a interakciách so štátnou správou.

Koho sa to týka

Návrh zákona sa týka všetkých právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov na Slovensku, ktoré majú povinnosti v rámci civilnej ochrany, hospodárskej mobilizácie alebo môžu byť dotknuté krízovými situáciami, ako sú povodne či stavy núdze v energetike. Medzi dotknuté subjekty patria aj dodávatelia a odberatelia tepla, stavebné firmy, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým môže byť uložená povinnosť vecného plnenia alebo služby.

Čo sa mení oproti dnešku

Kľúčovou zmenou je zrušenie povinnosti pre podnikateľov zriaďovať a udržiavať jednotky civilnej ochrany a súvisiace povinnosti, ako je skladovanie materiálu pre tieto jednotky a udržiavanie ochranných stavieb pre zamestnancov. Taktiež sa mení systém riadenia záchranných prác, vyhlasovania mimoriadnych situácií a stavov núdze, kde hlavnú úlohu prevezme okresný úrad v sídle kraja. Preukazy civilnej ochrany bude centrálne vydávať a evidovať Ministerstvo vnútra SR. Novinkou je aj explicitné umožnenie uloženia povinnosti poskytnúť službu (nielen vecné plnenie) v čase mimoriadnej situácie.

Praktické dopady na firmu

Zrušenie povinnosti zriaďovať jednotky civilnej ochrany a ochranné stavby by malo priniesť výrazné zníženie administratívnej, organizačnej a materiálno-technickej záťaže pre mnohé firmy. Podniky, ktoré doteraz formálne alebo reálne plnili tieto povinnosti, by mali ušetriť značné prostriedky a čas. Na druhej strane, ak nastane mimoriadna situácia, môžu byť firmy po novom písomným príkazom vyzvané nielen na poskytnutie svojho majetku (vecné plnenie), ale aj na poskytnutie svojich služieb. Náklady spojené s takouto službou by mali byť následne refundované, no môže to krátkodobo ovplyvniť prevádzku firmy.

Do kedy konať

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. marca 2027. Firmy by mali do tohto dátumu prehodnotiť svoje interné smernice a povinnosti súvisiace s civilnou ochranou, najmä tie, ktoré sa týkajú jednotiek civilnej ochrany a ochranných stavieb, a pripraviť sa na nové kompetenčné rozdelenie orgánov štátnej správy. Ak vlastníte preukaz civilnej ochrany, platnosť starých preukazov končí najneskôr 30. júna 2027, Ministerstvo vnútra SR zabezpečí ich výmenu.

Čo hrozí pri nesplnení

Hoci sa rušia niektoré povinnosti, základné úlohy v oblasti ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti, ako aj poskytovanie súčinnosti pri záchranných prácach zostávajú. Nesplnenie povinnosti poskytnúť vecné plnenie alebo službu na základe písomného príkazu počas mimoriadnej situácie by mohlo viesť k uloženiu pokút podľa príslušných právnych predpisov, ktorých výška sa nemení. Rovnako zostávajú v platnosti sankcie za iné porušenia v oblasti civilnej ochrany a krízového riadenia.

Detailné povinnosti

Prehľad povinností

  • 1

    Executive Summary Návrh zákona rieši fragmentáciu výkonu štátnej správy v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia a hospodárskej mobilizácie presunom kompetencií na okresné úrady v sídle kraja. Cieľom je zjednotiť procesy, odstrániť duplicity a zvýšiť efektivitu reakcie na mimoriadne situácie, pričom zachováva miestnu dostupnosť prostredníctvom pracovísk v rámci kraja.

  • 2

    Kľúčové dopady na biznis

  • 3

    ❗️ Nová povinnosť poskytnúť službu: Počas mimoriadnej situácie môže byť právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom uložená povinnosť poskytnúť nielen vecné plnenie, ale aj službu. Hoci náklady sú refundované, môže to predstavovať časovú a operačnú záťaž pre podnik. (Dotknuté subjekty: všetky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia)

  • 4

    ✅ Zníženie administratívnej a materiálnej záťaže: Ruší sa povinnosť zriaďovať a udržiavať jednotky civilnej ochrany, ochranné stavby pre zamestnancov a skladovať materiál pre tieto jednotky. Toto opatrenie eliminuje formálne, ale nákladné povinnosti pre podnikateľov. (Dotknuté subjekty: všetky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, najmä stredné a veľké firmy, HR/EHS generalisti)

  • 5

    ⚙️ Zmena kompetencií pri stave núdze a povodniach: Okresný úrad v sídle kraja bude vyhlasovať a odvolávať stav núdze v tepelnej energetike pre územie kraja a preberá kľúčové úlohy pri ochrane pred povodňami, čo môže zjednodušiť a zrýchliť riadenie krízových situácií. (Dotknuté subjekty: dodávatelia a odberatelia tepla, podniky v ohrozených oblastiach)

  • 6

    📄 Centralizácia evidencie a riadenia v hospodárskej mobilizácii: Okresné úrady v sídle kraja prevezmú evidenciu právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov ako subjektov hospodárskej mobilizácie a budú riadiť s tým súvisiace procesy. (Dotknuté subjekty: subjekty hospodárskej mobilizácie)

  • 7

    Regulačný kalendár a Termíny

  • 8

    Navrhovaná účinnosť: 1. marec 2027

  • 9

    Prechodné ustanovenia: Konania začaté pred 1. marcom 2027 dokončí okresný úrad v sídle kraja. Preukazy civilnej ochrany vydané do 28. februára 2027 platia do vydania nových, najdlhšie do 30. júna 2027.

  • 10

    Analýza vplyvov (B2B test): Legislatívny materiál obsahuje signálne slová ako "podnikateľ", "právnická osoba", "zamestnanci", "prevádzka", "poplatok" (nepriamo, ale súvisí s refundáciou). Má pozitívne aj negatívne dopady na podnikateľské prostredie, konkrétne znižuje administratívnu záťaž zrušením povinnosti zriaďovať jednotky civilnej ochrany a ochranné stavby, ale zároveň rozširuje možnosť uložiť povinnosť poskytovať služby v krízových situáciách. Tieto zmeny sa dotýkajú širokého spektra firiem (in-house legal/compliance, HR/EHS generalisti, advokátske kancelárie a účtovné firmy, ktoré musia reagovať na zmeny v povinnostiach klientov) a nie sú obmedzené na úzko špecifický segment. Preto je dopad na B2B prostredie TRUE a závažnosť je "stredna" vzhľadom na významné organizačné zmeny a zmeny v povinnostiach, ktoré nie sú likvidačné, ale môžu mať systémový vplyv.

Súvisiace materiály